31.1.09

.
keď som stála na zastávke a skrývala sa, skrývala sa pred spoločnosťou, on má bradu a v ruke cigaretu a vždy ten pohľad, držím krabicu s koláčikmi a cestujem, krátke cesty autobusom, ktoré mám rada, výhľady z okien, pohyby, lieta sneh, len jemne, vzdialené vločky, padá z oblohy, dá sa povedať, že nad našimi hlavami sú len mraky a tieto holuby
.
a pod nami je rieka, labute a kačice
.

.

.
blue, blue, lifeline, môj príbeh o modrej, o krokoch, cukríkoch a milých pozdravoch. o čerstvom chlebe v igelitke, mp3 a pesničky, napríklad taká Alela Diane
.
a tento hnedý:
.

.
a doma sme mali experimenty, jablkové placky, mrkvová pomazánka, to vonia, v krbe horí oheň, prišiel ujo a vymenil krabičku na satelit, nové možnosti a chaos a potom šli dodkovi a tam vŕtali do steny, ťahali káble, stojím tam ako zbytočnosť, pijem lacnú citrónovú malinovku a chytajú sa ma myšlienky, ktoré sú neprípustné, červené čižmy na koberci
.
je mi smutno, kvôli foťáku a iným veciam, dnes mi voňal dym z cigariet, prekrytý voňavkou, takmer zúfalé predstavy, niečo treba zmeniť, treba
.
a niekedy sa mi zdá, že vidieť človeka v ponožkách je až priveľmi intímny pohľad
.
je to smiešne
.
.

28.1.09 +

.

.

.
vtedy prišiel foťák po reklamácii s rovnakou chybou, err 001, bez kábla
.
.

28.1.09

.
shit, shit
.
ten fooťák docestoval až k nám, chvíľková radosť, 7 záberov a koniec, sklamanie
.
a teraz, teraz je zasa v KE
.
.

26.1.09

.
najprv sme si popočúvali španielčinu a potom geografiu, o sídlach a mestách a metropolách a zazvonil zvonec, zatvorili sme učebnice, chémia a labáky, vyrábame si striebro v skúmavkách, krk obviazaný ružovým šálom, ktorý vôbec neladil, ale hrial a to je hlavné, sú to zmeny, každý sa pozerá a pýta sa na vlasy
.
a pritom ich mám len rozpustené
.

.

.
a tak si sedíme na lavičke na námestí, krst tejto sezóny cukríkmi z dm, slnko nám svieti do očí a lietajú holuby, pod nebom, trepocú krídlami a robia kruhy, kružnice so stredom v bode O, asi
.
a my sa rozprávame, zatiaľ čo plynú kroky a slnko sa od dlaždíc odráža, slnko nad mestom, kostol, veže, oblaky
.

.
a potom som stála na zastávke a nenútene hľadela oproti, kde stál o., tak som rozmýšľala, teraz stále len rozmýšľam a nič nerobím, vychutnávam pocity
.
ako aj vtedy, keď som sa opierala o zábradlie na terase a pozerala na západ slnka, chcela som tam byť až do konca, bosá, stáť a vpíjať farby, keď som sa pozrela na e., jej srsť bola ružová, to je to slnko
.
a chcela by som vedieť viac, viac, platonické lásky sú síce silné, hlavne začiatky, ale aj tak
.

.
znova úsmev, vnútorný, pri pozorovaní pohybov na zastávke
.
a o foťáku žiadne novinky, stále je v KE, šéf ho chce preskúšať osobne a že vraj sa dnes nedostavil, tak stále čakám a prežívam bez neho
.
už sa teším, teším
.
.

25.1.09

.
oslávenec T., ktorý odhadoval zabalené darčeky, okrúhle výročie, plné poháre, vlastne dva dni osláv, ktoré sú radosťou, tieto mám rada, spoločnosť, ľudia, A., s ktorou sa rozprávam o knižkách, o Virginii Woolfovej, že sme si obe kúpili Orlanda za 99Sk vo výpredaji, že ona číta vtedy, keď kojí H.
.

.
tieto ruže v červenom kvetináči, raňajky o pol dvanástej, pozvali nás a jedli sme olivy a šunky a syry a zemiakový šalát a včera, včera bol aj kaviár a pukanie vajíčok pod zubami, včera prišli B. s V. z lyžovačky a rozprávali zážitky o snehu, o hmle, že nebolo vidieť svah, B. teraz soplí a všade sú použité vreckovky
.

.
a dnes sme spomínali na Mercedesy, vtedy, keď sme kočíkovali H., z ulice sme videli ľudí v čiernom na cintoríne, slnko, ktoré ohrievalo chrbát
.
a nejaká potopa v solárku, záchranné akcie, všeličo, všeličo sa deje
.
.

21.1.09

.
biológia na dnes, prekladám slovíčka, listujem stranami v červenom obale, píšem a kreslím niečo, akože štúdium, medzi tým si fotím túto činnosť, perá a španielske papiere, sedím na záchode a tam voniam aviváž s vôňou exotiky, b. si kulmuje vlasy a vtedy aj mňa prekvapila túžba po kučerých, len tak si vyskúšať vlny, vlny na hlave
.

.
a teraz musím pokračovať, zajtra skúšanie a možno bude aj foto k., uvidíme
.
a volali sme s mužom z KE, že vraj našli inú chybu, že nevedia, ako to bude, lebo nemajú objektív na sklade
.
len treba čakať
.
.

20.1.09

.
zrkadlenie v oknách do kuchyne
.
na terase, tu je dobre, aj keď fúka, tu sa v lete jedia rajčiny z taniera, zrniečka padajú na dlážku, kde leží mačka, teraz sú tu svetielka a kaktusy sú v pivnici vedľa muškátov, kreslo v vankúšom tiež niekde tam
.
a teším sa, keď pri raňajkách budem hľadieť sem, na vzdialené životy iných a bude počuť kosačky, ako často v letné rána prežiarené lúčmi:
.

.
ale teraz sa u nás ešte stále jedia salónky zo stromčeka, šuští staniol, žltý staniol
.

.
teraz by som chcela naozaj teplo, aj keď už nemrzne a ľady sa roztopili, prišla som a naliala som si vodu do pohára, tak som pozerala na pozvánky na svadbu v deň Valentína, L+Š, ona má brucho, čo rastie
.
tak som robila veľa vecí
.
rozpustný vitamín C v puse
.
jedla som hot-dog
.
a smiala sa na rozbore básní
.
tie básne sa čítajú a slová sú umelecky usporiadané, poukladané
.
a význam je neviditeľný
.
hlavne, že to pekne znie
.
.
a tajne si ťa obzerám, keď ťa náhodou stretnem, všetko tajné, som sprostá
.
.

19.1.09

.
chcelo by to nejakú farbu na seba, niečo, čo by prerušilo a zafarbilo ticho, ticho, pri ktorom počuť muža ako otáča strany modlitebnej knižky, kašeľ, každý jeden pohyb, opätok na podlahe, tak ako v knižnici, kde som si v ruke držala knižky a zoznam na bielom papieri, jeden ma s úsmevom napomenul, nech neklopkám, nech chvíľu chodím po špičkách ako po tráve s rosou
.
a stretla som tam niekoho maminku a malého K., ktorý sa skrýval za svoju hanblivosť, zaplatila niekoľko eur a Čiernu romancu som si hodila do hnedej tašky, zvuk zapínajúceho zipsu a pohľad do zrkadla na skrinke
.
občas si do úst hodím hroznový cukrík, že vraj okamžitá energia a vitamín C, inak samé umeliny
.
boli to kruté chvíle vonku, stáť v zime, na kopčeku, kde fučí vietor, kde sú umelé kvety pod snehom, je tu kočík a v ňom spiaca H., nám odmŕzajú nohy a teraz by som si priala snehule, alebo teplú izbu, nohy na radiátore, piť čokoľvek, z čoho sa parí, spoza záclon sledovať šmýkajúce kroky dedinčanov, tu niekde býva M., vraví, že každé ráno ich zdraví silný vietor z poľa
.
drobná H. sa celý čas pestovala a smiala sa, keď bola u mňa, pozerala na obraz maľovaný temperami, detská práca v drevenom ráme, farebné fľaky, hľadí na ľudí, možno jej prekážajú ich vtieravé úsmevy, nakoniec ju A. zabalila do ružovej vetrovky a bielej čapice
.
niečo zohriate, to bolo
.
a teraz si hlavu plním anglickými slovíčkami, chce sa mi čítať časopisy, písať niečo čiernym perom, myslieť na to, čo mi celý deň spríjemňuje myseľ, že je krásne, milovať ťa tajne
.
učenie, učenie po čiernych priestoroch
.
a ten sen, ten by sa mohol preniesť do skutočnosti, napríklad do svetlého dňa v júli, nie sú dôležité súvislosti, sú len pocity, ktoré si uchovávam a pestujem ich v sebe ako lúčne kvety na našom brehu, sú to sny, prenádherné
.
je mi dobre, myslím, že ten čaj už nedopijem
.
.

17.1.09

.

.
jem tento banán zo školskej jedálne, pečie sa koláč a vonia slanina, cibuľa, cesto s tekvicovými zrnkami
.
bolo treba povysávať a poumývať podlahy, ako každú upratovaciu sobotu, voda v kýbli, ktorú potom vylejem von, na kopu snehu a ten je zrazu vlhký, topí sa, pije, v tichu počuť tieto zvuky, v kuchyni som si vytlačila citrón do pohára, žltá šupa, citrus z teplých krajín
.
zrazu sme obklopení rôznymi udalosťami, oslavy a odchody a spojenia životov, sladký Sprite v pohári, sú to tváre, ktoré sa stretávajú len občasne, dnes áno, dnes tam umývame riad, veľa peny, to je to miesto, kde na stene visia sušené papričky a v kúpeľni na zrkadle je hrebeň s vlasmi
.
a keď sme odchádzali, popriala som dobrú noc a išla, len tak sa mi chcelo utekať, rýchlejšie, rýchlejšie, hore kopcom v červených čižmách, aby šál vial za mnou, aby ma dobiehal a raz, raz ma možno predbehne
.
hodnotím si dni podľa farieb, tento žltý, žltý banán, citrón, sveter, žltý vrchnák z fľašky, žlté zmýšľanie, pozitívum
.
.

16.1.09

.
len slnko, slnko sa do mňa vpíjalo celú cestu domov, keď som sedela v autobusi a hrala Norah Jones, ako som to včera chcela, svetlo v mojich vlasoch, ktoré je cítiť, chcem ho, chcem ho viac, nech poženie pučanie kvetov na čerešni v sade, beloba, vôňa, keď sme sa o tom rozprávali na literatúre, D. asociácie boli o kradnutí
.
slnko na pravej strane, slnečné hodiny tohto dňa
.

.
a keď sa topia ľady a na chodníkoch sú mláky, špinia sa čižmy, kúpim si citrónovú minerálku a s ňou v taške čakám na stanici, za budovou vlaky, koľajnice, na ktoré dopadajú lúče a určite sa odrážajú do priestorov a tieto maličkosti si niekto všimne a urobia mu radosť
.

.to som rada, týmto kruhom utvorených zo slnka.

.
pohľad, keď sa dá, prejsť okolo a na tvári si tak vytváram úsmevy, celý deň sa potom usmievam, aspoň vo vnútri, kde je to pre mňa badateľné, teraz neviem, vytváram si príbehy a sú pekné, niečo sa deje, myslím na to
.
a celý deň si to nazývam reálie
.
zúfalosť, tak je, striedaná citmi, všelijaké (po)cítenia,
.
.

13.1.09

.
vône mandarínky, jej šupy mi ležia na kolenách, chvíľu tam a chvíľu na skle stola, sklo s našimi odtlačkami prstov a teraz, teraz aj s fľakom od mandarínky
.
dni sú krátke a svetlo je mojou energiou, je jej málo, po tme voláme do Košíc, zapíšeme meno, niečo o kuriérovi, že by mal zajtra telefonovať a prísť a odniesť moju závislosť na niekoľko dní, týždňov, mesiac
.
a potom sme tú závislosť zabalili, skontrolovali všetko, telo foťáku, objektív, papiere a list, záručný list, na biely baliaci papier sme fixkou napísali adresy
.
je mi ľúto, je mi smutno
.
mám chute, veľa chutí na slová, ktoré by mohli znieť ako vyznanie, sentimentálne nálady, samota, ktorá ničí a chce zo mňa vyliezť, tak sa teším do školy, aspoň teraz
.
a to, čo som písala som myslela vážne, niekedy sa cítim okradnutá, že mi ukradli súčasti môjho ja a keď sa snažím, snažím sa primálo alebo nedocenene
.
a tieto štipce, ktoré vo mne vždy vyvolávali čistotu a vôňu, teraz ma rozveselujú
.
a opäť bez canonu...
.
.

12.1.09

.

.
inšpirácia sebou, keď žijem stereotypné dni v perinách, pozerám film a pamätám si tú červenú kaviareň, v ktorej by som si teraz rada dala horúcu kávu
.
nič nežijem, som len ja a tá choroba
.
.

11.1.09

.

.
mráz, vonku mínus veľa stupňov, prebúdzam sa pri takomto okne, biele, hľadám obrázky a spojenia, trblieta sa, keď zídem dolu a pozriem sa na terasu, vidím zamrznuté pavučiny, mačku, čo sa trasie od zimy a jej zamrznuté fúzy
.

.

.
fotím šaty, lebo ich nemám na sebe, lebo nosím sexi oranžový župan (irónia), pyžamo a aj tak väčšinou ležím a čítam o neviditeľných mestách
.

.
neviditeľné, ako táto ruka, robím si duchov
.
opäť biely deň
.
.

10.1.09

.
v noci kašlem a spánok je nepokojný, rušený, nie sú sny, čo by mohli byť, sny o hviezdach na nebi, ležanie v letnej tráve a pod oblohou by lietali sovy a netopiere, niečo také by som chcela zažiť
.
a potom odkopať perinu a hneď si natrieť ruky kakaovým krémom z Prahy
.
varím si čaj a jem druhú polovicu banánu, v oranžovom župane a papučiach, konečne mám papuče, niekto vraví, hádžem lipu a materinu dúšku do pohára s objemom pol litra, aby bolo na dlhšie, prekrojený citrón, ktorý stláčam a striekajú kyslé šťavy do odstáteho čaju, med, lepkavý med na lyžičke
.
a pokračovať v ležaní, objímanie periny, biely vankúš a občasný ľahký spánok
.

.
treba teplo v dome, ľudia kúria a z komínov sa dymí a keď si niektorí myslia, že nikto nie je doma, znášajú z lesa napílené drevo, možno obavy pred nedostatkom plynu
.
a opäť čarovný západ slnka, rovnaké farby, ja to milujem, milujem slnko a všetko to, čo robí
.
.

9.1.09

.

.
dnes niekoľko hodín strávených v zanzibare, najprv káva a potom zelený čaj, čas trávime rozprávaním o všetkom, o vodnároch a o ľuďoch, ktorých možno poznáme, vravím možno, lebo každý má svoje tajomstvá, fotíme si šálky a poháre, ďalšie rozhovory a keď prišla L. v žltom kabátiku, veľa sme sa smiali
.
dnes sa mi veľmi dobre smialo
.
a stále tu sedíme, niekedy voláme s blízkymi, krk som si musela obviazať bielym šálom s nejakými inými farbami, fúka tu na nohy, oranžové steny a svetielka pri bare, šuští pena, šľahačka, štrngajú poháre, niektoré visia zo stropu a čakajú na červené víno
.

.
to dnešné lúčenie bolo iné, iné ako minule
.
.

8.1.09

.
ten most, na ktorom som stála sa kýval a vraveli to aj iní, na lanách sedeli holuby, niekedy vzlietli a niečo zobali pri brehu, kde som bola potom, ten muž a pes a foťák a mnoho vecí, on fotí lietajúce holuby, má dlhé vlasy a to je všetko, čo si pamätám
.
a modrú vetrovku, ešte to
.

.
fascinujúce stopy kačíc v snehu, rôzne cesty, smery, aj labuť chvíľu stojí na ľade a mám pocit, že jej zamrznú nohy a blany, že sa nepohne a zostane stáť a zobať si perie, biele ako sneh okolo, dnes všetko biele
.

.
a potom v knižnici teta utierala metlou a handrou dlážku, prečítam tam celú knihu, knihu v sivom kresle, slnko dopadá na recyklovanú stranu s čiernobielou fotkou, deti vyhadzujúce sneh, sypký ako kryštálový cukor, to slnko je výrazné a spôsobuje chute na moju fotku, kniha v ruke a osvetlené písmená, knihy na poličke, slnko, všade tu
.
tento deň bol o snehu a slnku a o tehotnej žene, ktorá sedela na sedačke v Centre a držala si brucho v zelenom tričku
.

.
a ružovo-oranžový západ slnka, táto fotka namiesto f. krúžku
.
.

7.1.09

.
denné prebúdzanie s touto knižkou, budík nastavený na 8:40, lebo včera som o jedenástej rozospatá kráčala vonku a deti si vraveli, že už sú unavené, že idú domov
.
a vtedy som si povedala, že nepremrhám aj týmto posledným dňom, že vstanem a chvíľu poležím pod perinami, z vankúša mi elektrizujú vlasy, je tu dobre, tu, v mojom mäkkom paláci, kde je oranžový tulipán od P., žltá žirafa a niekoľko vankúšov, myslím len na toto prostredie, postelné dobrodružstvá pri ukladaní obrázkov na bielej plachte
.

.

.
a s bielym svetrom na tele som stále kýchala a kašľala, navarila si lipový čaj do pollitrového pohára, každú noc mám na nohách teplé, teplé ponožky, všetko proti chorobe
.
napríklad som ešte strúhala zemiaky na placky, rozbila tri vajcia a miešala s majoránom a čiernym korením, všeličo k tomu a o chvíľu už bol obed hotový, zo stola zmizol vianočný obrus a poslednýkrát sme vonku svietili svetielkami, maminka vraví, že treba šetriť energiou a pomôcť tak celému národu, smejem sa
.
sneh z pred domu som odhrnula a pozametala, tak rada to robím, kopím ho na jedno miesto a potom sa tam často pozerám, proste radosti vždy
.
.

6.1.09

.
doma sme sa čudovali nad programom Markízy, kde zase hrá Mrázik, ľadové žezlo, špeciálne efekty, keď sneh zo zeme vyskočí na stromy, zamrznutá dievčina, priesvitná leží na stole
.
a potom tie správy o plyne, o Rusoch a o neviem čom
.
vzduchom lietajú detské výkriky, deti na saniach, fotím si zasnežené šípky a škridle a cencúľ pri streche, nič z toho, nič použiteľné, sneh na vodovodnom kohútiku, do toho snehu kopem a baví ma to, šľapem si stopy, z ktorých si robím pekné obrázky v pamäti
.

.
a asi je to túžba po láske, keď si fotím gombíkové srdiečko, prečítala som zopár jeho slov, o pive, tráve, boxe, o postave a očiach, o láske a teraz neviem, neviem či mám pokračovať v začatých plánoch, len zopár okamihov mi stačilo na neistotu a pochybnosti o písaní tajomstiev
.
len dúfam, že keď ho opäť uvidím, nebude to náhodné stretnutie pohľadov
.
.

5.1.09

.
opäť neskoré vstávanie, prekvapivé pre sneh, množstvo napadaného snehu, žiari, čistota, nepoškvrnenosť, pocity naraz, pohľad na ihrisko, do ktorého by sa asi malo niečo vyšľapať, ako minulý rok veľké srdce, dnes by to možno bol tulipán, cez druhé okno s námrazou vidím suseda s lopatou, metlou, zametá vločky zo schodov, z chladných dlaždíc
.
a mala som sa chystať do mesta, sprcha Davom, vôňa, ktorú milujem, je to perleťový krém na mojom tele, ružový sveter a červené čižmy a žlté rukavice, opäť farebnosti, vlasy do gumičky a zapať sponkami, špirála ako jediný spôsob maľovania
.

.
stále čakať, na autobus, na príchod P., počúvam mp3, piesne, Lisa Ekdahl, v Tescu pozerám baliace papiere s kvetmi, bodky, filmy, topánky, pančuchy rôznych farieb
.
a potom čokoláda s gaštanovou príchuťou, rozhovory o minulých dňoch, pod nohami nám zostali mláčky, na poschodí konečne majú zemiakové placky so zeleninou, nejaké nákupy oblečenia, moja taška na foťák, ktorú som si niesla v náručí ako dôležitý balík, sedela som s ním v autobuse vedľa pani v ružovej vetrovke
.
ulice sú teraz aj po tme svetlé, počúvam Vivaldiho skladbu Winter a musím sa usmievať, lebo stále padá sneh a melódia to presne zaznamenáva, dráhu bielej vody, ako ticho padá, ticho ale vášnivo
.
a na návšteve sme jedli mrkvovú pomazánku s čerstvými bagetami, Scrabble, prišla aj M. z BB, keď sme dohrali, pustili sme si film, O rodičoch a deťoch, zaspala som na pásikatých obliečkach a červenom vankúši
.
.