.
neskoré vstávania vo všedný deň, sedenie pred východom, pred svetlom, čo oživuje zmysly
.
a potom v nemocnici pri lese mi zobrali krv a opýtali sa zopár slov o foťáku, o mojej koži a zmenách, slová sestričky, ktorá jedla horalku, biele vatičky
.
.
.
kuchyňa ako v nedeľu, koláčiky, biela múka sa práši, mieša sa, mení sa
.
.
.
.
.
a neustále zmeny na oblohe, zmeny, ktoré fascinujú
.
.
nadychane...ako pena ako oblaky
OdpovedaťOdstrániť