30.4.09
30.4.09
.
na poličke v obchode pozorujeme bezlaktózové výrobky, v rukách petržlen a zeler pre M., jahodová čokoláda pre mňa, sladkosť, farba jahôd ako niektoré pruhy na mojej košeli, leto, včely, voda z hadice, asociatívne farebnosti tejto látky
.
.
29.4.09
29.4.09
.
besedujeme s otom malým v priestoroch knižnice, on má na stole nachystanú minerálku, minerálku s malými bublinkami, minerálka v lesklom pohári. niečo rozpráva, Venezuela, Španielsko, že spal pod schodami, je to tulák, sám sa tak nazýva, sám žiada pikantné otázky na jeho osobnosť
.
na chvíľu sa objavím niekde celkom inde, chcem zavrieť oči a predstavovať si objatie dvoch, v tej predstave plačem a objímam ťa, teba, niekoho neurčitého. mám pocit, že zrazu milujem niekoho úplne iného
.
.
vianočná nálada v tento nevianočný deň, svetielka na zemi, svetielka ako bodky na stromček, sú na zemi a vytvárajú asociácie vôní, časov a príbehov okolo nás
.
.
28.4.09
28.4.09
.
.
.
.
unavená po nultej hodine, po páde, po rozbitom kolene, po veselosti, ktorá vo mne zostala. chvíľu ležím a doháňam, čo budík ráno prerušil
.
.
.
vonku je všetko také čisté a aj keď fúka vietor, toľko zelene pôsobí tak pokojne, niečo na relax, niečo, na čo sa treba pozerať z terasy, keď sa rozsvecujú lampy, keď zo štadióna počuť vzdialené zvuky hudby
.
.
a večer si čítať v posteli so zakrytými nohami pri oranžovej lampe, čítam niečo ako rozprávku, dobrý koniec, symbolika všetkého
.
som rada, keď čítam správy zo švajčiarska
.
.
24.4.09
24.4.09
22.4.09
19.4.09
19.4.09
18.4.09
18.4.09
.
.
.
.
.
.
.
gardenia 09, kvety na zemi, pohľady tam, chcela som len orchideu s niekoľkými pukmi, čo kvitnú pol roka, na bielo, máme fialovú a nie je moja. v stánku pijeme kofolu a jem lokše s makom, prišiel ujo s gitarou a chcel niečo zahrať. po vedľajšom stole lezie pavúk
.
.
.
.
.
.
nazvala by som si to dňom červených balerín, tá červená pri každom pohľade, pri pohľade do trávy s bielymi lupeňmi, na mačku, ktorá chytila motýľa a hneď ho zjedla
.
.
a hrozno z hypernovy, veľké pukajúce bobule
.
.
17.4.09
17.4.09
.
.
.
záhrada ako vybičovaná, vravím vybičovaná, lebo stále čítam Živý bič a to ovplyvňuje, prechádzame mokrými listami, nohou sa prehrabávam v chladnej kope ľadu. ľad 17-teho apríla. na začiatku toho všetkého sme v aute, na kabátoch máme žlté narcisy, počúvame bubny, náhle rozhodnutia, beh do Tesca, kde nepočujeme svoje vlastné slová
.
.
.
.
a potom je tu zrazu slnko, kvapky na oknách sa ligocú, ľad sa topí
.
.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)