2.4.09 - 5.4.09

2.4.09
.

.

.

.

.
len malá prechádzka tam, kde sa ozývali hlasy a štipce viseli na šnúre, počúvame každý jemný zvuk v tichu, auto, o ktorom sme si nič nemysleli, no o chvíľu zvoní mobil a my vieme, že sú tu a čakajú, navnadení čakajú na odomknutie chaty so svietivými okienkami
.
stoja na kopčeku a určite obdivujú (môj) západ slnka
.
.
3.4.09
.

.

.

.

.

.

.

.

.

.
autoportréty, autoportréty všade, kde sa odrážam
.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.
to sú tie moje každodenné západy slnka, ktoré som sledovala s takmer zadržaným dychom, pamätám si ich, tie miesta, v ktorých sa schovávalo za hory, po tom, ako červeným/ružovým svetlom žiarilo na trávy okolo mňa, sedela som tam každý večer, sama, ako sa dalo
.
.
4.4.09
.

.
voliť v cudzom meste, táto cesta so zákrutami
.

.
v kultúrnom dome, odrazy v zrkadlách, tie ma vždy lákajú
.

.

.

.

.

.

.

.

.
začiatok životov pri pučaní kvetov, týmto sa pre mňa začína rok, presne takto. kvety a vône všade, zrazu mnoho farebností, ktorých sa dá dotknúť, aj tu v záhradníctve, povedali, že omnoho väčšie ako agráč
.

.

.

.

.

.

.
raňajky až po voľbách, poetické raňajky pod starou jabloňou, kráľovsky raňajkujeme až do obeda
.

.

.

.

.

.

.

.

.

.
smejeme sa nad ruskými zbohatlíkmi a pijeme šampanské s jahodami, na stole kaviár a nazbieraná kytica vo váze
.

.

.

.

.

.

.

.

.

.
stále rovnaké pocity pri sedení v suchej tráve, tie pohľady na ružové nebesá ma neomrzia
.
.
5.4.09
.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.
ani som sa nenabažila chodenia v gumákoch a skákania do občasných mlák na podtečených lúkach a už je treba baliť potraviny a oblečenie nahádzať do cestovnej tašky, zhrnúť písmenká scrabble to vrecúška, umyť všetky poháre a taniere od marlenky, zametám kúpeľňu, prašné blato, posledné strielania kameňmi do diery v streche, do dopravnej značky, prak vo vrecku ako bart simpson
.
a zamkli sme, zabuchli dvere na autách, ulica, na ktorej sedím presne v strede, držím márku a stále tú halúzku bahniatok
.
cesty, cesty a mihotavé stromy za oknom, svetlo na skle
.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.
dlho fotím a potom zaspím, prebudenie v NR, rozmazané svetielka vnímané rozospatými očami
.

.
ja... som nerozhodná, pre mňa každý obrázok znamená kúsok cesty, kúsok života, kúsok niečoho pekného, preto to množstvo
.
na jeseň sa vraciame, dúfam
.
.