.
.
.
záhrada ako vybičovaná, vravím vybičovaná, lebo stále čítam Živý bič a to ovplyvňuje, prechádzame mokrými listami, nohou sa prehrabávam v chladnej kope ľadu. ľad 17-teho apríla. na začiatku toho všetkého sme v aute, na kabátoch máme žlté narcisy, počúvame bubny, náhle rozhodnutia, beh do Tesca, kde nepočujeme svoje vlastné slová
.
.
.
.
a potom je tu zrazu slnko, kvapky na oknách sa ligocú, ľad sa topí
.
.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára