.
.
ranné vstávania na nultú hodinu, keď sa vezieme autom, myslím na iné rána, rána v cudzích mestách a s tebou, že by sme si nastavili budík a vypili kávu a prechádzali sa po priestoroch, keď svitá, že tak by sme to mohli, zobúdzať sa v akomkoľvek lacnom hoteli
.
.
.
a potom snežilo tak, že vietor odfukoval vločky všetkými smermi, do tvárí, udierajú o nos a krehnú, mrznú na pokožke, sneh sa ukladá na kôpky, na okno, všade
.
a keď som z okna zbadala čistú snehovú plochu na ulici, musela som tam vyjsť a šľapať stopy, niečo po sebe zanechať, hádzať gule do diaľky, všetko biele, svetlá noc
.
a na cestách kalamity
.
.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára