.
.
zdá sa, že sa rodia životy v prírode, nízko nad zemou lietajú bažanty a z pôdy vyliezajú malé zelené lístky, farbí sa prostredie
.
.
tak som sa tešila, vyobliekala sa, klopkám, klopkám na pešej a myslím si, že na tieto chvíle som súčasťou ozvien mesta, ruchu chôdze, v tej čiastočnej elegancii sa cítim skvele, kráčam k divadlu, kde už čaká P., pusa, odložené kabáty, jej gombíky, jej krása dnes
.
a zrazu sa rozsvieti javisko, plno farebností, ktoré milujem, Warhol, tanec, precítený, čo dokáže dojať v každom kúsku tela, na ich ohybnosť by som sa chcela pozerať ešte veľmi dlho, nechcela som koniec, páčili sa mi tieňové hry rúk a nahých hrudí, nohy, len nohy a ich pohyby, rozopnuté šaty jednej z Merilyn, tri rady bielych parochní, pocity, ktoré ma zaplavili
.
a najradšej na divadle mám potlesk, ktorým by som vyjadrila všetko potrebné, potlesk a úsmev/slzy, radosť hercov
.
a pomalé zhasínanie svetiel na konci prestávky
.
.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára