.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
neustále metamorfózy svetla, výskoky, výskoky na brehu v samote, kde je dobre, kde sa myšlienky usporadavajú a zachytávajú na suchých trávach, šípkach pred ružovým slnkom, zostanú vo vzduchu, kým moje telo padne teniskami na chodník a vytvorí stopu v blate
.
.
Tá silueta lastovičky sa ti naozaj podarila. Detaily, obrys tváre, postoj... + vystihuje atmosféru "vychutnávania okamihov a samoty, ktorá uvoľňuje a oslobodzuje"
OdpovedaťOdstrániťPáči sa mi.