5.3.09

.
len som bola u kožnej a tam chlapec behal bosý, obul si ponožku a rozprával o svojej vysokej, o skúškach a skriptách a neviem, o čom všetkom, zelené steny, ako u nás v kuchyni, oblúk, biele skrinky s mastičkami a liekmi, v čakárni som prečítala 40 strán knihy a potom ma boleli oči zo svetla, potom som hľadela na žalúzie a hladké dlaždice
.
pršalo, ako teraz často
.
a keď som išla na f. krúžok, tak som si na hlavu dala žltú čapicu a utekala na autobus, pán na zastávke sa pýta a dievča moje, ty si si kde nechala dáždnik?, z jeho úst to znelo tak rozprávkovo, to slovo dáždnik, ako niečo čarovné

.

.

a tento svetrík som si skúsila a zavesila naspäť medzi iné pulóvriky, iné farby v obchode, že zajtra, zajtra možno

.

a aj sa tak stalo, hneď ráno

.

.