.
vône mandarínky, jej šupy mi ležia na kolenách, chvíľu tam a chvíľu na skle stola, sklo s našimi odtlačkami prstov a teraz, teraz aj s fľakom od mandarínky
.
dni sú krátke a svetlo je mojou energiou, je jej málo, po tme voláme do Košíc, zapíšeme meno, niečo o kuriérovi, že by mal zajtra telefonovať a prísť a odniesť moju závislosť na niekoľko dní, týždňov, mesiac
.
a potom sme tú závislosť zabalili, skontrolovali všetko, telo foťáku, objektív, papiere a list, záručný list, na biely baliaci papier sme fixkou napísali adresy
.
je mi ľúto, je mi smutno
.
mám chute, veľa chutí na slová, ktoré by mohli znieť ako vyznanie, sentimentálne nálady, samota, ktorá ničí a chce zo mňa vyliezť, tak sa teším do školy, aspoň teraz
.
a to, čo som písala som myslela vážne, niekedy sa cítim okradnutá, že mi ukradli súčasti môjho ja a keď sa snažím, snažím sa primálo alebo nedocenene
.
a tieto štipce, ktoré vo mne vždy vyvolávali čistotu a vôňu, teraz ma rozveselujú
.
a opäť bez canonu...
.
.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára