.
ten most, na ktorom som stála sa kýval a vraveli to aj iní, na lanách sedeli holuby, niekedy vzlietli a niečo zobali pri brehu, kde som bola potom, ten muž a pes a foťák a mnoho vecí, on fotí lietajúce holuby, má dlhé vlasy a to je všetko, čo si pamätám
.
a modrú vetrovku, ešte to
.
.
fascinujúce stopy kačíc v snehu, rôzne cesty, smery, aj labuť chvíľu stojí na ľade a mám pocit, že jej zamrznú nohy a blany, že sa nepohne a zostane stáť a zobať si perie, biele ako sneh okolo, dnes všetko biele
.
.
a potom v knižnici teta utierala metlou a handrou dlážku, prečítam tam celú knihu, knihu v sivom kresle, slnko dopadá na recyklovanú stranu s čiernobielou fotkou, deti vyhadzujúce sneh, sypký ako kryštálový cukor, to slnko je výrazné a spôsobuje chute na moju fotku, kniha v ruke a osvetlené písmená, knihy na poličke, slnko, všade tu
.
tento deň bol o snehu a slnku a o tehotnej žene, ktorá sedela na sedačke v Centre a držala si brucho v zelenom tričku
.
.
a ružovo-oranžový západ slnka, táto fotka namiesto f. krúžku
.
.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára