26.1.09

26.1.09

v laboratóriu
.
najprv sme si popočúvali španielčinu a potom geografiu, o sídlach a mestách a metropolách a zazvonil zvonec, zatvorili sme učebnice, chémia a labáky, vyrábame si striebro v skúmavkách, krk obviazaný ružovým šálom, ktorý vôbec neladil, ale hrial a to je hlavné, sú to zmeny, každý sa pozerá a pýta sa na vlasy
.
a pritom ich mám len rozpustené
.
p.
.
dm
.
a tak si sedíme na lavičke na námestí, krst tejto sezóny cukríkmi z dm, slnko nám svieti do očí a lietajú holuby, pod nebom, trepocú krídlami a robia kruhy, kružnice so stredom v bode O, asi
.
a my sa rozprávame, zatiaľ čo plynú kroky a slnko sa od dlaždíc odráža, slnko nad mestom, kostol, veže, oblaky
.
nitra
.
a potom som stála na zastávke a nenútene hľadela oproti, kde stál o., tak som rozmýšľala, teraz stále len rozmýšľam a nič nerobím, vychutnávam pocity
.
ako aj vtedy, keď som sa opierala o zábradlie na terase a pozerala na západ slnka, chcela som tam byť až do konca, bosá, stáť a vpíjať farby, keď som sa pozrela na e., jej srsť bola ružová, to je to slnko
.
a chcela by som vedieť viac, viac, platonické lásky sú síce silné, hlavne začiatky, ale aj tak
.
pre neho
.
znova úsmev, vnútorný, pri pozorovaní pohybov na zastávke
.
a o foťáku žiadne novinky, stále je v KE, šéf ho chce preskúšať osobne a že vraj sa dnes nedostavil, tak stále čakám a prežívam bez neho
.
už sa teším, teším
.
.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára