19.1.09

.
chcelo by to nejakú farbu na seba, niečo, čo by prerušilo a zafarbilo ticho, ticho, pri ktorom počuť muža ako otáča strany modlitebnej knižky, kašeľ, každý jeden pohyb, opätok na podlahe, tak ako v knižnici, kde som si v ruke držala knižky a zoznam na bielom papieri, jeden ma s úsmevom napomenul, nech neklopkám, nech chvíľu chodím po špičkách ako po tráve s rosou
.
a stretla som tam niekoho maminku a malého K., ktorý sa skrýval za svoju hanblivosť, zaplatila niekoľko eur a Čiernu romancu som si hodila do hnedej tašky, zvuk zapínajúceho zipsu a pohľad do zrkadla na skrinke
.
občas si do úst hodím hroznový cukrík, že vraj okamžitá energia a vitamín C, inak samé umeliny
.
boli to kruté chvíle vonku, stáť v zime, na kopčeku, kde fučí vietor, kde sú umelé kvety pod snehom, je tu kočík a v ňom spiaca H., nám odmŕzajú nohy a teraz by som si priala snehule, alebo teplú izbu, nohy na radiátore, piť čokoľvek, z čoho sa parí, spoza záclon sledovať šmýkajúce kroky dedinčanov, tu niekde býva M., vraví, že každé ráno ich zdraví silný vietor z poľa
.
drobná H. sa celý čas pestovala a smiala sa, keď bola u mňa, pozerala na obraz maľovaný temperami, detská práca v drevenom ráme, farebné fľaky, hľadí na ľudí, možno jej prekážajú ich vtieravé úsmevy, nakoniec ju A. zabalila do ružovej vetrovky a bielej čapice
.
niečo zohriate, to bolo
.
a teraz si hlavu plním anglickými slovíčkami, chce sa mi čítať časopisy, písať niečo čiernym perom, myslieť na to, čo mi celý deň spríjemňuje myseľ, že je krásne, milovať ťa tajne
.
učenie, učenie po čiernych priestoroch
.
a ten sen, ten by sa mohol preniesť do skutočnosti, napríklad do svetlého dňa v júli, nie sú dôležité súvislosti, sú len pocity, ktoré si uchovávam a pestujem ich v sebe ako lúčne kvety na našom brehu, sú to sny, prenádherné
.
je mi dobre, myslím, že ten čaj už nedopijem
.
.